Spojili ich spoločné záľuby
Ako som začala komunikovať na Vašom portáli? Čo ma zaujalo na profile?
Myšlienku skúsiť hľadať partnera cez internet dostala moja dcéra (17). Povzbudzovala ma, nech len skúsim, ja som dosť konzervatívna, zrejme by som sa vtedy sama neodvážila. Vaša stránka vzbudzovala vo mne dojem serióznosti, dostatočnej anonymity, každý si môže zvoliť svoj model, do akej miery sa chce zviditeľniť, zverejniť o sebe len určité informácie tak, aby sa cítil komfortne.
Na profile môjho priateľa ma zaujali najmä jeho koníčky a fotky! Foto bolo pre mňa absolútne nevyhnutné, mnoho možno zaujímavých mužov ma nezaujalo len preto, že som nevidela fotku. Koníčky máme veľmi podobné, som presvedčená, že práve toto veľmi upevňuje náš vzťah. Neviem si predstaviť, keby sme voľný čas každý trávili niekde inde.
Prvé stretnutie?
Písali sme si krátko, zopárkrát sme si vymenili krátku správu, otázku či odpoveď. Nie som priateľ písania, preto som veľmi rýchlo navrhla, či by sme sa radšej nestretli. Ochotne súhlasil, dal mi telefónne číslo a onedlho sme sa stretli v útulnej kaviarničke. Rozprávali sme sa dlho., Mmajiteľovi kaviarne sme veľkú tržbu neurobili, ale bolo nám fajn a, nechcelo sa nám ísť domov. Keď sme mali platiť, chcela som prispieť, on nechcel, zaplatil sám, ja som vzápätí povedala „nabudúce ale platím ja!“ Odprevadil ma domov, pred rozlúčkou som dostala malý darček – výbornú čokoládu. Ešte v ten večer som dostala mail, okrem iného v ňom stálo: „Najväčším milým prekvapením a radosťou zároveň bola veta “Na budúce platím ja”. Štyrmi slovami povedané viac ako elaborátom na štyri strany“. Bol to od začiatku krásne vyrovnaný, obojstranný vzťah. Možno to bude znieť trošku zvláštne, ale veľmi sa mi okrem iného na našom vzťahu páčilo, že sme si dosť dlho vykali. Sme obaja dosť konzervatívni, tzv. „staré školy“ a tykanie sme vedome dosť dlho odkladali.
Plány do budúcnosti?
Poznáme sa už celkom dobre, strávili sme spolu dve dovolenky a to nie hocaké – splavili sme veľký kus Dunaja v kánoe, spali sme každú noc v stane v inom táborisku. Potom sme na bicykli prejazdili kus Nemecka, opäť každú noc v inom campingu pod stanom, počas obidvoch dovolenie len skromné varenie na plynovom minivariči. Obe dovolenky dopadli nad očakávania dobre, už plánujeme niečo obdobné na budúci rok, tentokrát v inú svetovú stranu, na budúci rok. V týchto dňoch riešime podrobnosti sťahovania – skúsime bývať spolu, v rodinnom dome, tešíme sa na spoločné chvíle pri kosení trávnika a polievaní zeleniny – celkom prozaické veci ale hlavne robené spolu.
Čo poradiť?
Netreba vyčkávať, čakať, že niečo príde samo, treba sa pričiniť a stránky tejto prestížnej zoznamky sú výbornou príležitosťou, ako šťastiu napomôcť. Netreba siahodlho písať, jedno krátke stretnutie, pozretie si do očí, napovie obom oveľa viac než tisíc napísaných slov.
A na začiatku sú veľmi dôležité fotky, čím viac, tým lepšie!
Držím palce všetkým, ktorí nechcú zostať sami. Šancí je všade naokolo dosť, treba len nabrať odvahu a nebáť sa využiť pomocnú ruku zoznamovacieho portálu.
Marta a Peter
Tento text bol publikovaný s dovolením používateľky, ktorá šťastne ukončila svoje členstvo na Partner na úrovni v auguste 2014. Gratulujeme a prajeme veľa spoločného šťastia!