Vianočné zoznámenie
Náš príbeh sa začal úplne nevinne. Obaja sme boli zaregistrovaní na Partner na úrovni so snahou stretnúť toho pravého / tú pravú. Jeho fotka sa mi páčila, tak som mu poslala úsmev a ten sa mi vrátil späť. Nasledovalo niekoľko „oťukávacích“ správ. Dospelo to až ku každodennému rituálu jednej super dlhej a jednej krátkej správy. Tá moja super dlhá chodila vždy v noci, tá jeho skoro ráno. Odvšadiaľ som sa ponáhľala domov, aby som mala svoju hodinku na správu od neho a ráno som sa zobúdzala s malou dušičkou, či tam opäť bude môj každoddenný román. Bol!
„On je môj najkrajší darček!”
Na naše správy som si veľmi rýchlo zvykla a občas som samu seba pristihla, ako sa pri pomyslení na ne len tak usmievam. Pomaly ale isto som sa s ním túžila, no zároveň nechcela stretnúť. Chcela som, pretože som bola veľmi zvedavá, či je taký, ako sa mi javí zo správ. Zároveň som nechcela zo strachu, že si nebudeme sympatickí a ja prídem o svoje každodenné romány. A tak som len písala a písala. V kútiku duše som ale dúfala, že stretnutie navrhne on. (Predsa len som konzervatívna – úsmev mu poslať môžem, ale navrhnúť schôdzku, to určite nie!) A jedného dňa to prišlo! Namiesto dlhej správy a mnohých písmeniek prišla krátka správa so žiadosťou o schôdzku.
Stretli sme sa, šli na prechádzku, odviezli sme sa lanovkou – to bolo 1.decembra minulého roku. Odvtedy sme boli spolu ešte na pár výletoch a Vianoce už sme trávili spolu.
On je môj najkrajší darček pod stromček!
Zuzana a Michal
Tento text bol publikovaný s dovolením používateľky, ktorá šťastne ukončila svoje členstvo na Partner na úrovni v apríli 2014. Gratulujeme a prajeme veľa šťastných chvíľ!